Dospievanie

Dospievajúci už nie je dieťa a nie je ešte dospelý. Svoju vyhranenú pozíciu si uvedomuje, chce sa stať dospelým, chce dokázať, že už nie je dieťa. Ak mu v tom dospelí pomáhajú a uľahčujú mu cestu k dospelosti, celý proces prebieha relatívne hladko. Avšak pokiaľ mu to neuľahčujú tak......

Dospievajúci, ktorí nemajú dostatok hodnotných záujmov a nemajú dostatočný pocit sebaistoty, využívajú sex často na vybudovanie a zlepšenie svojej sociálnej pozície medzi rovesníkmi. Medzi mladými ľuďmi je mladý muž, ktorý má veľa sexuálnych partneriek, považovaný za úspešného. Pritom však promiskuita signalizuje, že sex sa v takýchto prípadoch používa ako náhrada iných potrieb. Predčasné zameranie sa na sexualitu utlmí osobnosť v mnohých iných vývinových zložkách práve v dôležitých rokoch formovania, otupuje citový život a vyvoláva problémy v plnohodnotnom prežívaní vzťahu k druhému pohlaviu.

V dospievaní je dôležitá bohatosť záujmov mimo seba a výchova tejto sféry od útleho detstva. Dospievajúci najviac potrebujú dôveru dospelých, nie vždy ju však dostávajú. Človek, ktorému sa nedôveruje, napokon skutočne sklame.

Dôležitým faktorom sexuálnej výchovy je pestovanie citu lásky a to nielen lásky k partnerovi iného pohlavia, ale citu lásky vôbec, teda lásky k priateľom, k rodičom, k súrodencom, k ostatným ľuďom. Ľudia, ktorí nie sú bohatí na cit lásky, bývajú v manželstve hrubými partnermi, ktorí síce navonok prejavujú svoje pohlavné city, ale skutočný cit lásky im je vzdialený. Preto im nie je ťažko zradiť partnera a byť mu neverným. Rodinný život pokladajú za väzenie, alebo opačne za miesto, ktoré má iba im vytvárať pohodu.

zdroj: R.L. Atkinson a kol., PSYCHOLOGIE

Keď hovoríme o sexuálnej výchove máme na mysli aj výchovu budúceho otca či matky, nejde však o výchovu bez zreteľa na rodinu, na manželský zväzok. Pojem výchova k rodičovstvu reprezentuje širšie výchovné pôsobenie, zameriava sa na formovanie celej osobnosti človeka, pomocou všetkých zložiek výchovy, iba tak môžeme hovoriť o všestrannom, harmonickom rozvoji osobnosti. Výchova budúceho manželského partnera, budúceho otca, matky, výchova k rodičovstvu je nepostrádateľnou súčasťou všestranného rozvoja.

Sexuálnu výchovu si nesmieme zamieňať s pohlavnou inštruktážou bez ohľadu na spoločenské mravné normy.

Patria tu otázky morfologických a fyziologických znakov muža a ženy so vzťahom k rozmnožovaniu, pohlavného spolužitia, oplodnenia, gravidity, pôrodu, plánovaného rodičovstva, pohlavných chorôb, interupcie, pohlavnej hygieny atď.

Mladého človeka učíme, že intímny styk muža a ženy je výrazom ich hlbokého citového vzťahu, vzájomnej lásky, že smeruje ku vzniku nového jedinca, ktorý podmieňuje vzájomné súžitie partnerov. Zameriavame sa na formovanie mravných princípov v chovaní mladého človeka v postojoch voči partnerovi druhého pohlavia, pestovať úctu voči druhému pohlaviu a voči pohlavnosti.

Pojem „sexualita“ zohľadňuje všetky prejavy, ktoré súvisia nielen s oplodnením a pohlavnými orgánmi, ale aj širšie súvislosti vzťahu medzi pohlaviami. Pohlavnosť u človeka je okrem sexuálno-biologickej túžby aj vecou lásky. U zvierat hovoríme iba o pohlavnosti.

Láska je najhlbším citom človeka. Zahrňuje v sebe zamilovanosť, priateľstvo, vernosť a stálosť. Predstavuje nezištnosť a úplnú oddanosť druhému. Jej náplňou je sebaobetovanie, oddanie sa druhému, vzájomné doplnenie sa, až splynie vo vzájomný harmonický celok. Láska však nie je to isté ako zamilovanosť, ktorá je síce prudkejšia, ale nestálejšia. Láska má trvácnejší charakter. Musíme poznať rozdiel medzi sexuálnym vzťahom, erotickým vzťahom, medzi zamilovanosťou a láskou.

Pohlavný pud je u človeka veľmi silný a ani rodič ho nezmení tým, že bude pred dieťaťom robiť z týchto prirodzených záležitostí tabu, alebo bude dieťaťu na jeho otázky z tejto sféry života odpovedať vyhýbavo, či nepravdivo, alebo ho zahriakovať. Odpoveď by mala byť pravdivá a formulovaná primerane veku dieťaťa, jeho predošlým vedomostiam a skúsenostiam. Deti dávajú i tak obyčajne otázky primerané veku.

V puberte môžeme sledovať prebúdzajúci sa záujem o pohlavný vzťah, ale väčšinou ešte bez vlastnej túžby po jeho naplnení. Adolescencia je už obdobím záujmu o lásku, i pohlavnú lásku, no zároveň aj o otázky manželstva a rodičovstva. Niet dôvodu nepodať mládeži veku primerané, pravdivé odpovede.

Prieskum zameriavajúci sa na zistenie zdrojov s ktorých mladí ľudia získavajú najčastejšie informácie o sexe.

zdroj: prieskum OZ Odyseus v rámci projektu Mapovaním k lepšiemu poznaniu, ktorý sa uskutočnil od júla do novembra 2009 na vzorke 1051 respondentov vo veku od 14 do 30 rokov metódou anonymného dotazníka.

Dieťa neuchránime od pohlavnosti tým, že sa rozhovoru o týchto veciach budeme vyhýbať. V živote sa stretne s pohlavnosťou a s jej prejavmi a potom by sme museli s obavami sledovať jeho vývin, keby nebolo na túto stránku života pripravené.

Dieťa by malo byť poučené o tom, čo a aká je sexualita, súčasne by si však malo uvedomovať prečo o tom s ním hovoríme. Vedieme ho k tomu, aby pochopilo, že ide o oblasť života, ktorá si zasluhuje pre svoj význam úctu a diskrétnosť. Preto poukazujeme na dôležitosť, aby dieťa poučili rodičia, lebo už sám diskrétny, dôverný rozhovor má dieťaťu signalizovať, že je to sféra, o ktorej sa nehovorí príliš hlučne, ale s patričnou vážnosťou.

Rodič je najpovolanejším v tomto smere aj preto, že je prvou autoritou pre dieťa, dôverným človekom.

Tieto informácie poskytujeme nenútene, prirodzene, bez zbytočného vtipkovania, tak ako keď vysvetľujeme, že sa nepatrí vŕtať v nose, že o niečo treba poprosiť a potom poďakovať a podobne. Pohlavie, ako aj spoločenstvo mužov a žien sú prirodzenými danosťami života a preto niet dôvodu ich prehnane tabuizovať, alebo im montovať krídla skreslenej fantázie. Iba na správnej morálnej a citovej báze sa môžu stať pozitívnou stránkou nášho života, i osobného šťastia. To však nevylučuje prirodzené právo mladosti o láske si posnívať.

Začína sa to už vtedy, keď dieťa oboznamujeme s tým, že je chlapčekom, alebo dievčatkom, prezrádzame mu, že prišlo na svet z mamičkinho bruška.

Najúčinnejšou výchovnou metódou v oblasti pohlavného života mladého človeka je láska medzi rodičmi, ich verejne prípustné prejavy nežnosti, vzájomná úcta a pomoc. V negatívnom zmysle to zasa môžu byť neusporiadané rodinné vzťahy, presýtené vzájomnou manželskou neverou, neúctou a podobne.

Výchova k cudnosti, k pohlavnej hanblivosti je súčasťou pohlavnej výchovy, dôležitou i z hľadiska partnerského vzťahu muža a ženy. Obohacuje sexuálnu oblasť človeka, robí ju zaujímavšou a ľudskejšou.

Nejde nám iba o to, aby boli mladí ľudia v pohlavnom spolužití opatrnejší, aby sa vyhli následkom nežiadúceho rodičovstva, ale najmä o to, aby vedeli svoje pohlavé túžby ovládať, aby si vedeli zachovať mravnú čistotu, aby sa jej nezriekali neraz oveľa skôr ako sú dospelými a zodpovednými ľuďmi.

Za vznik článku a spoluprácu na ňom ďakujem Pandore.